Prvá časť úkazu bude pozorovateľná večer 5. júna pred západom Slnka zo Strednej a podstatnej časti Severnej Ameriky. Celý priebeh potom z Aljašky, severnej časti Kanady, Grónska, východnej časti Ázie a východnej časti Austrálie. Koniec úkazu budeme pozorovať ráno 6. júna po východe Slnka z Európy (s výnimkou Španielska a Portugalska), východnej časti Afriky, západnej Ázie a západnej časti Austrálie.
Na pripojenej mapke je povrch Zeme s vyznačenými oblasťami:
1 - pozorovateľný celý priebeh úkazu
2 - pozorovateľný začiatok úkazu (5. júna pred západom Slnka)
3 - pozorovateľný koniec úkazu (6. júna po východe Slnka)
4 - úkaz nepozorovateľný
Zaujímavý priebeh bude mať úkaz v dvoch malých oblastiach 5 (na severnej pologuli) a 6 (na pologuli južnej). V oblasti 5 bude môcť pozorovateľ sledovať prvý (T1) aj druhý kontakt (T2), následne Slnko na chvíľu zapadne, opäť vyjde a bude možné pozorovať výstup Venuše spred slnečného disku s kontaktmi tri (T3) a štyri (T4).
V oblasti 6 bude situácia trochu iná. Nebude sa tu dať pozorovať ani jeden z kontaktov. Slnko len vyjde nad obzor aj s Venušou pred diskom a o chvíľu zapadne.
Zo Slovenska bude pozorovateľná záverečná tretina úkazu (niečo vyše dvoch hodín), keď pri východe Slnka nájdeme tmavý kotúčik Venuše vzdialený 5´ od okraja slnečného disku. Uhlový priemer Venuše bude 58", teda asi 1/30 priemeru Slnka. Približne o 2 hodiny neskôr sa kotúčik Venuše dotkne okraja disku Slnka z vnútornej strany (nastane 3. kontakt) a o 17 min neskôr aj z vonkajšej (4. kontakt), čím sa celý úkaz skončí.
 |
Priebeh úkazu na Slovensku. Červenou farbou sú vyznačené časy, kedy sa Slnko nachádza ešte pod obzorom a úkaz je teda nepozorovateľný. Časové údaje sú v LSEČ.
Pri pozorovaní tohto úkazu je veľmi problematické najmä presné určenie okamihu druhého a tretieho kontaktu. Na videu je detail optického efektu tzv. čiernej kvapky, ktorý spôsobí, že okraje Venuše a Slnka sú dlhšiu dobu prepojené.
Prvý kontakt (T1) je okamih, keď sa okraj Venuše dotkne okraja slnečného disku.
Druhý kontakt (T2) je okamih, keď sa celý kotúčik Venuše dostane na slnečný disk.
Maximálna fáza je čas pri ktorom je “vnútorný“ okraj Venuše najbližšie stredu slnečného disku.
Tretí kontakt (T3) je okamih, keď sa kotúčik Venuše dotkne „vnútorného“ okraja slnečného disku.
Štvrtý kontakt (T4) je okamih, keď kotúčik Venuše opustí slnečný disk.
Tabuľka dôležitých okamihov pre mestá na Slovensku
| |
|
Prvý kontakt (T1) je okamih, keď sa okraj Venuše dotkne okraja slnečného disku.
Druhý kontakt (T2) je okamih, keď sa celý kotúčik Venuše dostane na slnečný disk.
Maximálna fáza je čas pri ktorom je “vnútorný“ okraj Venuše najbližšie stredu slnečného disku.
Tretí kontakt (T3) je okamih, keď sa kotúčik Venuše dotkne „vnútorného“ okraja slnečného disku.
Štvrtý kontakt (T4) je okamih, keď kotúčik Venuše opustí slnečný disk.
V nasledujúcej tabuľke sú uvedené orientačné časy východov Slnka 6. júna 2012 pre krajské mestá na Slovensku
| Bratislava | 04:53 h |
| Trnava | 04:50 h |
| Trenčín | 04:46 h |
| Nitra | 04:48 h |
| Žilina | 04:42 h |
| B. Bystrica | 04:42 h |
| Prešov | 04:33 h |
| Košice | 04:34 h |
Poznámka k časom kontaktov Venuše a Slnka na území
Slovenska.
Výpočet časov jednotlivých kontaktov je odvodený z geocentrických údajov, ktoré boli potom zjednodušenými vzťahmi transformované na topocentrické polohy vybraných miest. Práve transformácia geocentrických kontaktov na topocentrické prináša chybu niekoľko sekúnd, ktorá vyplýva hlavne zo zjednodušeného matematického popisu geoidu. Vzhľadom na presnosť určovania času kontaktov pri pozorovaní sú tieto chyby zanedbateľné.
V tabuľke časov kontaktov v jednotlivých slovenských mestách sa javí určitá chaotičnosť údajov a to najmä v trvaní úkazu v jednotlivých mestách. Tieto rozdiely sú spôsobené tým, že úkaz trvá veľmi dlho a počas tohto obdobia sa výrazne zmenia geometrické pomery pri topocentrickej transformácii. Začiatok úkazu nastáva ráno pomerne nízko nad východným obzorom. Časy kontaktov sú v tomto období menej citlivé na zmenu zemepisnej dĺžky pozorovacieho miesta, ako v období výstupu Venuše, keď je Slnko len pomerne krátko po kulminácii. Tiež veľmi významný je vplyv pozičného uhla Venuše počas kontaktov (vzhľadom na zenit pozorovacieho miesta). Ak kontakt nastáva v blízkosti bodov okraja disku smerujúcich k zenitu, resp. nadiru je čas veľmi citlivý na zmenu zemepisnej šírky a ak nastáva vo väčšej uhlovej vzdialenosti od týchto bodov je citlivejší na zmenu zemepisnej dĺžky. Obidva uvedené vplyvy spôsobujú rozdiely v trvaní prechodu, ktoré síce nie sú vzhľadom na celkovú dĺžku úkazu významné, no nie sú zanedbateľné.
Všetky časové údaje sú v LSEČ.
Výpočet časov jednotlivých kontaktov je odvodený z geocentrických údajov, ktoré boli potom zjednodušenými vzťahmi transformované na topocentrické polohy vybraných miest. Práve transformácia geocentrických kontaktov na topocentrické prináša chybu niekoľko sekúnd, ktorá vyplýva hlavne zo zjednodušeného matematického popisu geoidu. Vzhľadom na presnosť určovania času kontaktov pri pozorovaní sú tieto chyby zanedbateľné.
V tabuľke časov kontaktov v jednotlivých slovenských mestách sa javí určitá chaotičnosť údajov a to najmä v trvaní úkazu v jednotlivých mestách. Tieto rozdiely sú spôsobené tým, že úkaz trvá veľmi dlho a počas tohto obdobia sa výrazne zmenia geometrické pomery pri topocentrickej transformácii. Začiatok úkazu nastáva ráno pomerne nízko nad východným obzorom. Časy kontaktov sú v tomto období menej citlivé na zmenu zemepisnej dĺžky pozorovacieho miesta, ako v období výstupu Venuše, keď je Slnko len pomerne krátko po kulminácii. Tiež veľmi významný je vplyv pozičného uhla Venuše počas kontaktov (vzhľadom na zenit pozorovacieho miesta). Ak kontakt nastáva v blízkosti bodov okraja disku smerujúcich k zenitu, resp. nadiru je čas veľmi citlivý na zmenu zemepisnej šírky a ak nastáva vo väčšej uhlovej vzdialenosti od týchto bodov je citlivejší na zmenu zemepisnej dĺžky. Obidva uvedené vplyvy spôsobujú rozdiely v trvaní prechodu, ktoré síce nie sú vzhľadom na celkovú dĺžku úkazu významné, no nie sú zanedbateľné.
Všetky časové údaje sú v LSEČ.